Trénovanosť je schopnosť organizmu znášať určitý stupeň zaťaženia. Čím vyšší stupeň zaťaženia je organizmus schopný znášať, tým vyššia je jeho trénovanosť. Forma je momentálny aktuálny stav trénovanosti. Samozrejme každý športovec chce, aby jeho forma bola na čo najvyššej úrovni. Trénovanosť a formu je nutné sledovať počas celého tréningového procesu. Na toto sledovanie sa využívajú rôzne testy. Diagnostikou trénovanosti rozumieme ako proces zámerného zisťovania a hodnotenia adaptačných zmien v organizme športovca, ako aj jeho aktuálny stav v súvislosti s tréningovým zaťažením, a jeho vplyvu za účelom zefektívnenia riadenia tréningového procesu.

Conconiho test

Conconiho test pozostáva v realizácii pohybovej činnosti na rovnakých úsekoch (napríklad pri behu sa doporučuje úsek 200 m, pri cyklistike 500 m) neprerušovanou činnosťou postupne sa zvyšujúcou intenzitou do maxima (na bicykli sa zvyšuje rýchlosť každých 500 m o 2 km/h). SF sa registruje nepretržite v 5 sekundovom intervale. Dôležité je presné zaznamenanie časových údajov (medzičasov) jednotlivých úsekov a dodržanie podmienky zvyšovania tempa od začiatku testu, kedy by mala byť SF asi 120 úderov za minútu. Pri následnom grafickom znázornení nameraných hodnôt sa objavuje tzv. deflexný bod, kedy krivka SF začína odklon od lineárnej závislosti intenzitou zaťaženia a veľkosťou SF. Hodnota SF v mieste odklonu sa vyskytuje v tesnom okolí anaeróbneho prahu. Na základe zistenej hodnoty anaeróbneho prahu sa potom riadi tréningový proces a posudzujú sa zmeny trénovanosti. Vyššia trénovanosť sa prejavuje vyššou hodnotou anaeróbneho prahu alebo vyššou dosiahnutou rýchlosťou pri rovnakej hodnote anaeróbneho prahu.

Spiroergometrické vyšetrenie

na bežiacom páse alebo bicyklovom ergometri (Patrí medzi najtradičnejšie metódy športovej diagnostiky. Opiera sa o tzv. určovanie anaeróbneho a aj aeróbneho prahu. Využíva analýzu vydychovaných plynov počas stupňovaného zaťaženia do vita maxima)

Laktátová krivka

Vytvorenie laktátovej krivky je jedna z najdôležitejších testovacích metód, ktorá sa používa v športovej diagnostike. Laktát vzniká z kyseliny mliečnej po anaerobnom type zaťaženia ,je vlastne produkt, ktorý sa v organizme tvorí pri práci svalov. Je to odpad z premeny glukózy na energiu, ktorú potrebujeme pri fyzickej aktivite. Pri zvýšenej fyzickej námahe sa jeho koncentrácia v krvi zvyšuje. Samotný test sa skladá zo 4 až 6-tich stupňovaných záťaži. Po každej záťaži (napríklad po odbehnutí 1000 m – 2000 m na atletickom okruhu) sa odoberie krv z končeka prsta k zisteniu hladiny laktátu v krvi. Z nameraných hodnôt sa vytvorí laktátová krivka a stanoví sa anaeróbny a aeróbny prah. Na základe laktátovej krivky určíme zóny v ktorých sa ma Váš kontrolovaný tréning pohybovať t.j. aby bol čo najefektívnejší.